Boli sme dnu. Kto je väčšia gorila?

Autor: Gabriel Žifčák | 1.3.2012 o 1:16 | (upravené 1.3.2012 o 13:09) Karma článku: 13,74 | Prečítané:  3951x

Čo sa dialo pred parlamentom ste videli, kto kričal na poslancov ste tiež videli, čo ale bolo medzitým sa dozviete iba tu. Bol som tam ja, Gabo Žifčák a Matej Moško. Obaja dnu v parlamente.

RevolúciaRevolúciaDiego Velazquez

Kto bol dnu a kto von

Boli sme na všetkých protestoch proti gorilám, šli sme teda aj dnes. Obaja, ja a kamarát Maťo Moško sme pred parlament dorazili o 9:50. Pred nami stál dvojitý protiprotestový plot, dva policajné autobusy a zopár sympatických ochrancov zákona. Keď sme ale porovnali počty, pochopili sme, že jediný, kto môže dnes obsadiť parlament sú ťažkoodenci. A ako už iste viete, tých nikto k spolupráci nepresvedčil. Občan Matej sa vďaka PRESS-ke dostal za plot hneď. O desať minút však už pustili spolu s ďalšími desiatimi ľuďmi aj mňa, občianku Luciu Gallovú a občana Milana Tomkuliaka. Bol som posledný. Pre tých ďalších desiatich už vraj na námestí miesto nebolo. My ostatní sme ale mohli začať s plánovaným obsadením parlamentu.

Obaja sme sa ale úspešne dostali cez prvý checkpoint. Ďalší nás čakal na vrátnici. Tu už to bolo horšie. Na informáciách nám povedali, že na balkóniku už nie je miesto, a preto nás dnu pustiť nemôžu. Opäť zafungovala Matejova PRESS-ka. Dnu sa na ňu ale dostal iba on. Naše cesty sa teda na čas rozdelili. Tá moja nikam neviedla a preto budeme teraz písať o tej Matejovej.

Ani poriadnu WIFI tam nemajú

Najprv som samozrejme ako poslušný občan hľadal balkónik. Toalety až neskôr. Hore už naozaj miesto na sedenie nebolo, prišiel som tam však v správnom čase. Poslanec Matovič práve dával vyjadrenie médiám. Kým začala schôdza, začal som štartovať wifi. Podľa návodu, ktorý mi dala obzvlášť príjemná pani pri vstupe sa mi to podarilo asi na piaty krát. Potom to spadlo. Potom to opäť na piaty krát išlo a potom to opäť spadlo. Na online komentovanie diania som teda predbežne zabudol a vybral som sa robiť revolúciu. To akurát začala schôdza a poslanec Matovič prerušil prvý bod návrhom, aby poslanci venovali minútu ticha za demokraciu k oslave jej nedožitých 23 rokov. To bol prvý a posledný vtipný pokus z kotla pod balkónom. Potom dlho nuda a prestávka.

Na radu občana Milana Tomkuliaka som šiel na zasadanie ústavnoprávneho výboru. Poslanca Procházku, predsedu ústavnoprávneho výboru som sa opýtal, čo si myslí o tom, že vonku sa protiústavne bráni ľuďom v pohybe. Povedal mi, že on o žiadnych plotoch a policajtoch nevie. Ale ak sa koná niečo protiústavne, tak to samozrejme protiústavné je. Potom mi sľúbil, že sa k tomu vyjadrí, až si situáciu sám pozrie. Po chodbách sa už okrem poslanca Kaníka a poslanca Kollára nepohyboval nikto zaujímavý, šiel som teda von za Gabom.

Rozhovor s predsedom ústavnoprávneho výboru Radoslavom Procházkom o ústavnosti plotov pred parlamentom:

Výprava siedmych spravodlivých (alebo nás bolo 12?)

Kým prišiel Matej, na vrátnici som čakal už asi dve hodiny. Bez raňajky, nič. Našťastie pár tiet začalo rozdávať chlebíčky so šunkou, syríkom a uhorkou. Preto sa vlastne vrátil Matej. Keďže medzitým z balkónika odišli detičky s downovým syndrómom, uvoľnili sa miesta. Prišiel som teda k tete za pultom a poprosil som ju o jeden celý a jeden polovičný. To keby náhodou.

Dnu nás však aj tak nepustili: „Schôdza začína až o hodinu a pol. Aj tak musíte mať doprovod.“ To druhé bol ozajstný dôvod. Na našich kartičkách bolo napísané návšteva a každú návštevu predsa treba sprevádzať aby sa nestratila. Našťastie šiel okolo poslanec Galko a vzal nás na seba. To, aby sme mohli ísť podať sťažnosť priamo do kancelárie NR SR. Buď pánu Kramárovi alebo rovno Hrušovskému. Alebo komukoľvek. Vonku sa predsa porušovali ústavné práva, či? Plot stál uprostred cesty a ľudia, ktorí sa chceli ísť pozrieť na výhľad od parlamentu, zostali bezradne stáť pred plexisklovými štítmi stále menej sympatických a pribúdajúcich ochrancov zákona. Okoloidúcich so svojimi vreckovými transparentmi bolo už asi štyridsať. Výlet na výhľad medzitým zorganizovala aj belasá šľachta. Členovia nazi-gangster-baseball tímu sa tešili na hlavný zápas o piatej na SNP (míting ľudákov). Ďalej píše opäť Matej.

Galko, sorry

Nás (už aj s Gabom) medzitým ujo Galko priviedol k dverám, kde sa na chvíľku stratil potom, čo som s ním urobil krátky rozhovor. Počas tejto pauzy som poskytol svoje tlmočnícke schopnosti Lucii Gallovej. Nie, že by nevedela anglicky, chcela však niekoho, kto do live prenosu povie svetu, kde a kto vlastne sme. Až večer som si uvedomil, že okrem slabšej angličtiny som predviedol aj dosť chabý výzor. Predsa len, ráno bolo rýchle a češem sa raz za týždeň. Tentokrát až zajtra.

Rozhovor s Ľubomírom Galkom o plotoch pred parlamentom a dôvode prečo vzal dnu protestujúcich:

To sa už ale vrátil Galko a povedal nám, že pán Kramár na nás bude čakať o 14:00. Konečne sme boli teda na balkóne všetci. Víťazstvo pre nás, škoda pre Šebeja z Mostu-Hídu, ktorý počas prestávky ostal pracovať v sále. Milan Tomkuliak, náš samozvaný no zatiaľ akceptovaný vodca, mu totiž silou-mocou chcel čosi povedať. Keďže my sme za mohamedom nemohli, vyšiel poslanec hore k nám. Po krátkej výmene názorov (nazvime to výmenou, hoci rozprával vlastne iba Milan) s občanom Milanom sa poslanec Šebej červený ako rak so slovami:„... s takým debilom sa rozprávať nebudem...“ odobral z balkónika preč. Už predtým sme vedeli, že naša akceptácia vodcu Milana bude dočasná. Presne do tohto času.

Prečo Tomkuliak kričal,

Po Šebejovom odchode Matej naznačil nášmu vodcovi, že poslanec Šebej mohol mať v niektorých veciach, ktoré nám len horko ťažko stihol zdeliť, pravdu. Napríklad v tom, že oni (parlament) museli niekoho dočasným vládnutím poveriť. A teda, že poverili tú istú vládu, ktorej vyslovili nedôveru. Milanova a Matejova výmena názorov už nebola taká ostrá a vôbec nie jednostranná. Predsa len aj vodca Milan si všimol, že Matej je veľmi dobrý počúvač, a pár krát ho za to pochválil. Odmenou bola možnosť pre Mateja, aby tiež vyjadril svoj názor. Základnou otázkou bolo, čo teraz, keď už sme teda na balkóniku. Čo bude náš ďalší checkpoint a ako sa k nemu dostaneme?

Matej naznačil, že kričať sa už dnes kričalo a že občianku Luciu Gallovú z miestnosti odviedli bez väčších úspechov. Teda ak nepočítame vynikajúcu fotku, ako štyria policajti protestujúcu občianku nesú nevedno kam. (Vieme, že táto fotka vznikla pri inom odnášaní občianky Lucie Gallovej, ale myslím, že aj pred ním určite kričala.) Otázkou teda bolo, čo ďalej. My dvaja sme navrhovali, aby sa kričalo až po schôdzi, pred východom z rokovacej sály. Na tom mieste to totiž nie je zakázané a ak nás odtiaľ budú chcieť odnášať, zasiahnu do našich práv napriek tomu, že my nezasiahneme do tých ich. Milan síce nepritakal, ale rozumel, čo mu chceme povedať.

Sú medzi nami

To, že aj napriek nášmu dohováraniu, aby nekričal, Milan predsa len kričal si môžete pozrieť prakticky v každom médiu. Na jeho ospravedlnenie možno povedať iba to, že to nebol on, kto začal, ale Ján Kopas, kádéhák a siskár. Teda aspoň podľa Milana. A tu sa dostávame k zaujímavým veciam. Milan Tomkuliak a Ján Kopas, dvaja kričiaci páni na videách, ktoré ste už mnohí isto pozdieľali na facebooku nie sú kamaráti. Náš vodca Milan už pred budovou všetkých upozorňoval, že ten pán v čiernom je kádehák a siskár a že si na siskárov máme dávať pozor. Sú totiž medzi nami.

Spravodlivosť nielen slepá, ale aj hluchá

Po Matejovom odchode do práce, áno niekto musí aj pracovať, predseda parlamentu ohlásil presunutie schôdze na 14:30, pretože finančný výbor ešte stále zasadal. Nám to iba vyhovovalo, mali sme predsa naplánované sťažovanie sa v kancelárii NR SR. Ujo Galko si po nás neprišiel, a tak sme si pokúšali dovolať, teda dozvoniť, spravodlivosti sami. SBS-kár, ktorý nám prišiel otvoriť tým nemal na mysli to, že nás pustí dnu. Keďže sme mu ale vysvetlili, že sme ohlásení, šiel vec prešetriť. Odvtedy sme ho nevideli a vyhlasujeme po ňom pátranie. Mal čierny oblek a odznak. Zvláštne znamenie: Sľúbil, že sa vráti. I keď to teda v tejto budove až také zvláštne znamenie zasa nie je.

Našťastie sa k nám vrátil ujo Galko. Ospravedlnil sa nám, že k nám neprišla správa, ktorú nám posla. A síce, že naše stretnutie presunula kancelária NR SR na 16:30, teda po skončení zasadania NR SR. Tak sme sa vrátili na balkónik, pod ktorým medzičasom začalo zasadanie. To som už ale musel odísť aj ja. Tiež do práce. Asi by nestačilo, keby tam chodil iba Matej. Ešte raz som teda pripomenul Milanovi, nech nekričí a odišiel som von.

Útek zo zeme bohviekoho

No, nebolo také ľahké. Nie, že by som v parlamente zablúdil. Vonku sa ale zatiaľ zhromaždilo ešte viac ľudí a ešte viac policajtov. Ťažko odení Kapuletovci so zelenými páskami a Montekovci s červenými sa za plotom spojili a vo výhľade spred parlamentu už bránili v štyroch radoch. Tadiaľto už cesta neviedla ani von. Opodiaľ našťastie stála skupina nevyužitých ťažkoodencov s modrými páskami, ktorí stáli pri úplne nevyužitom a neokupovanom východe. Asi pofajčievali pri „okne“. Okolo nich som prehodiac zopár viet odišiel z prebiehajúcej revolúcie aj ja.

Výsledok

Milan kričal, Ján kričal, Lucia kričala. Parlament sme neobsadili, ani poslancov v ňom neudržali. Určite ste videli aj to video, kde vodca občan Milan rozoberá plot zvnútra a nabáda k podobnej činnosti aj ľudí zvonku. Nemyslíme, že by nevedel o druhom východe. Asi mu to kričanie nestačilo. Treba však povedať, že to čo Milan Tomkuliak kričal, sme obaja zhodnotili ako dobre povedané, ale zle zakričané.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?