V PlumLOVE na Čiernej perle

Autor: Gabriel Žifčák | 22.7.2011 o 12:49 | (upravené 22.7.2011 o 15:06) Karma článku: 7,61 | Prečítané:  2716x

Radím spiatočku a pomaly sa snažím opustiť parkovisko v Mlynskej doline. Tento víkend totiž neostávame v centre všetkých dobrých párty v Bratislave, ale vyrážame na cesty. Cieľ je jasný, Plumlov. Malé mestečko v Čechách pri Prostějove. Výlet, na ktorý sa tešíme už dva týždne a výlet, na ktorý sme dostali autíčko Hyundai ix20 CRDi.

 

 

Auto sme ešte pred štartom pomenovali Čierna perla, podľa ríbezľového vínka, ktorého „pár“ litrov sme viezli v kufri a malo slúžiť na spríjemnenie dvoch nocí strávených na Plumlovskom zámku. Posádku som tvoril ja - Captain Jack Sparrov kormidelník našej lode, Mirec - hlavný navigátor, Ďuri – prvý dôstojník a šarmantná Dáška, ktorá sa starala o to, aby sme mali čo zahryznúť a piť.

posadka.JPG

V pekelnej horúčave Mirec zapína klímu a objavuje prvý veľký „vífič“ nášho povozu, klimatizovanú priehradku spolujazdca, do ktorej sa mu podarilo vložiť jeden a pol litrovú fľašu minerálky. Vsúvam do rádia USB kľúč s hudbou takticky pripravenou deň vopred a špeciálne vybranou pre tento výlet. Zaznejú prvé tóny Horkýže slíže a už upaľujeme po diaľnici smerom na Brno, po ktorej sa plánujeme viesť až po štátne hranice. Diesel si to po diaľnici sype celkom slušne a my dobiehame všetok čas, čo sme v Bratislave stratili.

 

Prvá zastávka, Kúty. Zliezame z diaľnice, pretože cez Čechy máme v pláne pokračovať cez malé dedinky a kochať sa krásou prírody. Pôvodný plán bol zastaviť sa až v Čechách, ale hlavná gastro-catering vodkyňa Dáška zavelila, že došlo pivo a na sucho sa ďalej nejde. Darmo sme ju chlácholili, že v Čechách si dáme poriadne, nedala sa presvedčiť.

kuty.JPG

V Čechách sme pochopili, že hoci náš plán prebehnúť Moravu mimo dialnice je úplne super, nebude tak ľahko zrealizovateľný. Všetky cesty totiž nevedú do Ríma, ale každá niekde inde a kto sa má v tej obrovskej spleti vyznať? A kedže náš Hyundai AKA Čierna perla nemal GPS navigáciu, rozhodli sme sa obísť pravidlá tohto digitálneho sveta. Na najbližšej pumpe sme zakúpili mapu a zistili, kde je sever. Odvtedy cesta prebiehala bezchybne, bez blúdenia. Uháňali sme si to rovnými okresnými cestami cez malebnú moravskú krajinu. Lúky, polia, lesy aleje a neustále táranie Dášenky: „Zastavme sa už na pivo! Ste povedali, že sa zastavíme na pivo!“, nám spríjemňovali cestu do nášho cieľa. Dáške sa skrátka nedá odporovať a tak sme sa teda zastavili v malej českej hospúdke na čapované pivko a k tomu výborný syr. Vtedy som prvý krát oľutoval, že som šofér a pochlipkával som si svoju kofolu.

 

Autíčko sa do kopca ťahalo trochu lenivo a hoci na mňa požmurkávalo svetielko riadiacej asistencie, ktorú rýchlosť by si prialo zaradiť, akosi to neboli práve najsprávnejšie rozhodnutia. Posledná zastávka pred cieľom je Prostějov. Tu sa chystáme doplniť posledné zásoby. Parkujem pred nákupným centrom a tu zisťujem, že sa s našou károu oveľa lepšie cúva ako parkuje predom. Auto má až príliš skosený predok a nech šofér robí, čo robí, nedovidí naň. Tu by pomohli aj predné parkovacie senzory. Kedže sú však k dispozícii iba zadné, zvolím opačný smer parkovania a to už ide ako po masle. Po nákupe ešte zlížeme zmrzlinu, aby sme sa v tej horúčave niečim osviežili a ideme ďalej.

zmrzlina.JPG

Na Plumlovskom zámku nás už čakal dav nadšených dievčat, ktoré dva týždne takmer bez chlapa nacvičovali na workshope tanečné predstavenie. Ujukajúce devy, celé nadšené z toho, že konečne vidia poriadnych chlapov, nás vyobjímali a vybozkávali. Vtedy som si uvedomil, že si určite čoskoro musím kúpiť svoje vlastné auto. Dievčatá sa hneď zhŕkli okolo mojej zapožičanej krásavice a ja som ľutoval že mi nedali verziu s obrovským strešným oknom, cez ktoré sa dá romanticky pozerať ako padajú hviezdy.

 

Od tejto chvíle sa už udalosti diali vo veľmi rýchlom slede, pretože ak je vám niekde veľmi dobre, čas letí ako blázon. Sobotu sme strávili opaľovaním sa na lúke a pozeraním na sličné slečny, ktoré ešte dolaďovali posledné detaily predstavenia, aby bolo všetko na večernú generálku dokonalé. Len na obed sme opäť vytiahli Perlu z prístavu a zamierili sme do Prostějova čosi „zbaštiť“ a poobzerať si krásy mesta. Určite si v Čechách dajte cesnačku v chlebe. Nikto sa síce potom s vami nebude chcieť rozprávať, ale stojí to za to.

pirati.JPG

Večer sa už niesol vo veľkom štýle a po dvoch vynikajúcich koncertoch sme sa o desiatej dočkali premiéry tanečného vystúpenia. Tohto roku na tému veľkého českého autora K. J. Erbena a jeho zbierky Kytice. Dievčatá predviedli, čo si nacvičili a obrovský potlesk sľuboval záverečnú párty plnú smiechu a radosti. Najviac potlesku si odniesol náš navigátor Mirec, ktorý síce strávil na javisku len päť minút a zahral niečo na flaute, ale kedže bol jediný muž, mal to vopred vyhrané.

baby.jpg

Na raute (ak by ste nevedeli, čo je raut, to je ako za komunizmu občerstvenie, len je toho menej) sme vydržali len chvíľku, každého to akosi ťahalo von. Vyniesli sme teda kopce jedla na nádvorie zámku a odštartovali tanečnú zábavu až do skorého rána. Problém nastal v momente, keď sme zistili, že vlastne nemáme aparatúru a ani nič z čoho by sa dalo hrať. Vtedy skrsol v múdrych hlavách skvostný nápad. Priparkovali sme auto, pootvárali dvere a zrazu bolo všade veselo a čo malo dve zdravé nohy, hýbalo sa v rytme hudby.

party.JPG

Slnečné ráno sa nieslo v znamení rozospatých tvárí a hektolitrov kávy. Nastal čas pobrať sa domov. Ľudia lenivo posedávali a hľadali si ešte nejakú výhovorku, aby si mohli čo len o chvíľočku predĺžiť pobyt v tejto skvelej partii. Devy posŕkavali kávičku s mliekom, aby ich líčka opäť nabrali stratený rumenec a chlapi „chlontali“ vyrovnávacie pivo, aby ich prestala bolieť hlava.

 

Aj my sme vedeli, že o chvíľku príde čas, keď sa budeme musieť opäť nalodiť na našu Čiernu Perlu ix 20 a pobrať sa do rodného prístavu. To sme však ešte netušili, že náš výlet nekončí.

Skvostný nápad prišiel presne na obed. Mathej, náš kamarát, sa musel vrátiť do Prahy, kde žije a pracuje. A hoci nápady o výlete do Prahy padali už pred výletom, všetky pokusy vybrať sa aj týmto smerom som zatrhol. Dáška však vystihla moju slabú chvíľku, pozrela sa mi do očí a ako som už spomínal, odolať sa jej nedá. Tak sme o necelú hodinu už sedeli v aute a tí, čo nemuseli šoférovať dospávali včerajšiu noc.

spinka.JPG

V Prahe nás Mathejova priateľka Irenka privítala bohatým pohostením a bola rada, že si má s kým dať pohárik vínka, pretože Mathej je zarytý abstinent. Pozrieť starú partiu dobehol aj kamarát Robo, ktorý v Prahe študuje a nálada bola hneď o čosi veselšia. Pôvodný plán bol vyraziť niekam do Stovežatej zlatej lode a popravde tú našu loď sa už nikomu šoférovať nechcelo. O jednej ráno si každý objal svojho hrošíka a zaspinkal.

 

Ranné lúčenie a cesta už bola len z povinnosti.

rozlucka.JPG

Vymotať sa z Prahy bolo za trest. Preplnené križovatky a niekoľko obchádzok. Ale dízlačik sa viac menej pohýnal z miesta sám, takže to až taký problém nebol. Ako fičať po dialnici sme už vedeli. Hodiť šestku pridať plyn a chytro naspäť do Bratislavy, pretože náš navigátor Mirec musí byť o pol druhej v práci.

 

Zavrel som dvere, stlačil zamknutie na kľúčiku a pohladkal som našu krásavicu. Díky ti Hyundai ix20 alias Čierna Perla. Bol si nám spoľahlivým partnerom na cestách a prežili sme úžasný víkend, na ktorý budeme spomínať ešte veľmi dlho.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?